Bolesť je signál, ktorý vysiela telo, aby zaistilo ochranu postihnutej oblasti. Je to nepríjemný zmyslový a emocionálny pocit a je vždy individuálny. Každý pociťuje bolesť inak a bolesť je možné cítiť a popísať rôznymi spôsobmi. Citlivosť na bolesť sa môže individuálne líšiť, aj keď je príčina bolesti podobná. Vnímanie bolesti a tolerancia sa môžu líšiť tiež u každého človeka - v závislosti od veku, predchádzajúcich skúseností s bolesťou, dedičnosti a dokonca aj od úrovne vykonávaných aktivít.

Telo má špecializované zmyslové bunky tzv. nociceptory. Nociceptory vnímajú škodlivé podnety alebo veci, ktoré môžu poškodiť telo, ako je tlak, preťažovanie svalov, faktory životného prostredia (napr. extrémne teplo alebo chlad) a chemické látky. Samotné telo môže uvoľňovať rôzne molekuly po zranení alebo zápale, ktoré aktivujú nociceptory. Aktivované nociceptory vysielajú signály do nervových vlákien miechy a odtiaľ do mozgu. Mozog prijíma túto informáciu ako varovný signál, ktorý je vnímaný ako bolesť.

Bolesť môže nastať v povrchových tkanivách (koža, sliznice úst, nosa atď.) alebo hlboko v tkanive (sval, kĺb alebo spojivové tkanivo). Bolesť v tkanive môže byť spôsobená napríklad podvrtnutím, porezaním, poranením, chirurgickým zákrokom alebo svalovými kŕčami.

Navyše, v dôsledku infekcie, dochádza k aktivácii nociceptorov prítomných vo vnútorných orgánoch. Nadmerné roztiahnutie alebo stlačenie môže spôsobiť bolesť srdca, pľúc, žalúdka, čreva, pečene, žlčníka, obličiek a močového mechúra. Bolesť nociceptora sa líši od neuropatickej bolesti, ktorá vzniká, keď je nervový systém poškodený alebo nefunguje správne z dôvodu ochorenia alebo poranenia. Medzi bežné príčiny neuropatickej bolesti patrí cukrovka, nádory, vírusové infekcie a toxíny.

Niekedy telo reaguje na vonkajšie podnety, ako je vynechanie jedla alebo rušivé svetlo pri migréne, a niekedy môže psychická záťaž viesť k bolestiam pohybového aparátu.

Bolesť môže byť vnímaná pocitovo rozdielne, napríklad ako pálivá (napr. po spálení slnkom), elektrizujúca (zubov), pulzujúca (migrény), bodavá (zlomeniny), nepretržite kolísajúca bolesť (bolesti svalov a kostí) a ďalšie.

V závislosti od príčiny môže akútna bolesť trvať od niekoľkých minút až do niekoľkých týždňov. Môže pochádzať zo zranení, lekárskych zákrokov (napríklad zubných zákrokov), chirurgických zákrokov, menštruačných kŕčov a stavov akútneho ochorenia (napríklad záchvaty migrény, bolesť v dôsledku hernie medzistavcovej platničky, pomliaždenín, podliatin atď.).

Naproti tomu sa chronická bolesť prejavuje viac ako 3 až 6 mesiacov po začiatku bolesti alebo počas predpokladanej doby liečenia. Chronická bolesť môže vzniknúť a zhoršiť sa v dôsledku faktorov, ako je stres alebo úzkosť, bez akejkoľvek fyzickej príčiny. Chronická bolesť môže mnohým ľuďom narušiť spánok, sociálne vzťahy, dokonca mať negatívny vplyv na prácu a normálny život.

Chronická bolesť môže byť neuropatická, nociceptívna alebo obojaká. To môže byť spôsobené úrazmi, svalovým napätím, ako aj celým radom chronických stavov, ktoré ale nie sú život ohrozujúce, ako sú artróza, artritída alebo fibromyalgia.

Neliečená bolesť môže mať nepriaznivé fyzické a psychické následky (napríklad psychický stres, slabosť, oslabenie imunitného systému, zmeny v uvoľňovaní hormónov, zvýšený krvný tlak atď.).

Navyše, z dlhotrvajúcej bolesti sa môže vyvinúť chronická bolesť. V mozgu sa to deje podobne ako pri procese učenia a zapamätania. Mozgové bunky, ktoré sa podieľajú na pocitoch bolesti, si môžu opakujúcu sa bolesť pamätať.

Za určitých podmienok a v dôsledku rôznych spúšťačov si bunky vyvolajú spomienku a človek znova pociťuje bolesť. Spúšťače sa môžu individálne líšiť a nemusia súvisieť so žiadnou príčinou bolesti.

Keď sa bolesť objaví, v prvom rade, aby sa zabránilo vzniku chronickej bolesti, je dôležité zvoliť správnu liečbu.